V najnovšej epizóde relácie Peniaze sme privítali Ivanu Zelizňákovú, expertku na energetiku zo spoločnosti SPP. Pýtali sme sa jej najmä na to, ako vieme ušetriť v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne. Tu je prepis rozhovoru, ktorý bol odvysielaný v relácii Peniaze, dňa 26.10.2021 na Jednotke.
Čo je náš najčastejší zlozvyk, kvôli ktorému platíme vysoké účty za vykurovanie domácnosti?
Slováci, vo všeobecnosti, majú radšej prekúrenejšie byty a nehnuteľnosti ako iné národy, takže najlepšie, čo sa dá spraviť, je nejaký spôsobom regulovať teplotu v jednotlivých miestnostiach. Najvyššia teplota má byť v obývačke alebo tam, kde sa zdržujeme najčastejšie – tam je ideálne mať nastavené teploty na 21-22 stupňov. Tam, kde spíme, tam je výhodné mať 17-18 stupňov. V chodbe alebo v hale, ktorou vstupujeme, stačím mať iba 15 stupňov. Úplne najviac treba mať v kúpeľni, aj kvôli vlhkosti – tam je dobré mať nastavenú teplotu na 24 stupňov.
Mnohí z nás si chcú tieto miestnosti aj vyvetrať, pretože máme v bytoch nadýchané. Počas zím je tam dokonca aj sucho. Ako to zladiť, ak chceme mať na jednej strane vyvetrané, ale na druhej strane chceme mať v domácnosti teplo?
V prvom rade, najmä ľudia, ktorí majú namontované plastové okná, si myslia, že môžu mať celý deň v zime okno otvorené na tzv. mikrovetranie. To je ale veľký omyl. Toto mikrovetranie treba mať otvorené iba, keď nevykurujeme. V zime je najvhodnejšie vetrať častejšie a nárazovo, aspoň päťkrát za den – prostredníctvom úplne otvoreného okna na 5-10 minút. Nárazovo tak vymeníme vzduch a tým pádom máme vyvetrané, vzduch sa nám trošku zvlhčí. Ale inak odporúčame mať zatvorené okná.
Ja osobne si počas zimy dávam na radiátor mokré uteráky. Je to dobre? Vraj to berie veľmi veľa tepla.
Na Slovensku je veľmi častý zlozvyk zakrývať si radiátory. Jednak z toho dôvodu, že keď dám uterák na radiátor, zvlhčím si ten suchý vzduch, ale nie je to pravda, pretože tým zabraňujem cirkulácii studeného vzduchu. Ďalšia vec, ktorá nám zabraňuje v správnom vykurovaní – a teda v znižovaní nákladov na teplo – je, že tam máme závesy a záclony. Keď sa napríklad v decembri o štvrtej zotmie a zatiahneme ich, tým pádom najväčšie teplo ide popod okná von. Toto všetko treba odstráni’t, aby sme zvýšili efektivitu vykurovania.
Veľa Slovákov žije v starých domoch, ktoré majú veľké úniky tepla. Aké typy máte pre ľudí v takejto situácii?
Pokiaľ človek nemá možnosť zrekonštruovať si dom, minimálne si vymeniť okná za plastové, lebo cez ne sú najväčšie úniky, tak minimálne v zime treba upchať otvory, cez ktoré fúka. Taký najklasickejší spôsob našich starých mám bolo zvinúť deku a dať ju pod okno. Samozrejme treba dávať pozor aj na vstupné dvere, aj tam bývajú relatívne veľké diery, cez ktoré uniká teplo z domu. A v momente, kedy mám nejaké peniaze nasporené a dovoľuje mi to moja finančná situácia, je vhodné vymeniť okná a potom vymeniť kotol.
Ja mám 13 ročný kotol. Kedy je to ideálne obdobie na to, aby som ho vymenila?
Priemerná životnosť kotla je 15 až maximálne 20 rokov, ale to sú staré typy kotlov, kde tá efektivita je omnoho nižšia ako u nových kondenzačných kotlov, ktoré sú dnes na trhu. Je to investícia, ktorá sa oplatí, pretože nový kotol je schopný ušetriť 12-20% nákladov na vykurovanie. Odporúčame sa orientovať na kondenzačné kotly s väčším rozpätím pri modulácii horáka, od 10 až do 100%, ktorý umožňuje oveľa lepšie regulovať teplotu vykurovania.
Veľmi efektívny je vraj aj inteligentný termostat. Čo to je a v čom nám pomôže v domácnosti?
Inteligentný termostat je úplne najlepšia vec, čo sa týka užívateľského komfortu, pretože sa dá regulovať na diaľku, telefónom cez interent. Oproti klasickému termostatu je tam vyššia vstupná investícia. Bonus je tam práve užívateľský komfort. Ak už však máte doma namontované funkčné termostaty, stačí si nastaviť správnu teplotu – už aj tým ušetríte obrovské množstvo nákladov.
Ešte dám jeden tip na záver. Mnohí ľudia si myslia, že ušetria veľa peňazí tým, že počas dňa regulujú teplotu ohrievania vody. To je však iba klam. Nie je to správne, pretože keď ju znížim a potom sa ju snažím zvýšiť, tak nárazová energia, ktorú spotrebujem na to, aby sa voda zohriala, je omnoho vyššia, čiže je to veľmi neefektívne.
