Každý, kto sa rozhodne investovať časť svojich finančných prostriedkov, by chcel zarobiť čo najviac, ale s minimálnou dávkou rizika. Spôsob, akým sa k tomu môžeme priblížiť, sa nazýva diverzifikácia.
Ako diverzifikovať správne a kedy prílišná diverzifikácia skôr škodí?
Základným pravidlom každého investora je nedávať všetky svoje vajíčka do jedného košíka. Čo sa totiž stane, ak nám tento košík spadne?
Presne tak, je vysoko pravdepdobné, že všetky naše vajíčka sa rozbijú.
Práve toto zlaté pravidlo je najjednoduchším vysvetlením pojmu diverzifikácia majetku. Pretože ak svoje vajíčka rozmiestnite do viacerých košíkov, strata jedného či dvoch vás nebude tak bolieť.
Zároveň diverzifikácia predstavuje efektívny nástroj znižovania investičného rizika a spôsob, ako si zabezpečiť dlhodobé stabilné výnosy tak, aby tieto výnosy na sebe neboli vzájomne závislé.
Predstavte si napríklad, že sa rozhodnete investovať 1000 €. Všetky svoje peniaze stavíte na jednu kartu a nakúpite akcie spoločnosti A, ktorej sa v uplynulom období darilo a jej akcie vzrástli o 25%.
Predošlý rast ale vôbec nezaručuje aj budúci rast. Môže sa totiž stať, že firma, do ktorej ste investovali zmení majiteľa, stratí zákazníkov alebo čelí veľkému škandálu a jej hodnota klesne o 30%.
Vy, vzhľadom na to, že ste na úvod stavili všetky peniaze na jednu kartu, sa tomuto pádu nemáte ako vyhnúť.
No váš sused, ktorý takisto investoval 1000 €, si investíciu rozdelil na firmy A,B,C a D. Na akciách spoločnosti A stratil rovnako ako vy, no ostatné investície do firiem B, C a D mu vyniesli zhodnotenie.
Po spočítaní strát a výnosov bol stále v pluse. Vy nie.
Ale pozor. To, že si akcie rovnomerne rozložíte medzi 4 spoločnosti, ešte nezaručuje úspech. Môže totiž nastať situácia, kedy vám tri z nich vám zarobia po 20%, ale jedna spoločnosť skrachuje a výsledkom vašej investície tak nebude zisk, ale strata 10%.
Ak však investície rozdelíte medzi sto korporácií, z ktorých 99 priemerne narastie o 10% a jedna spoločnosť skrachuje, zarobíte v priemere 8,9%.
Pojem diverzifikácia sa vyskytuje predovšetkým v období ekonomických turbulencií, počas ktorého panuje na finančných trhoch dávka neistoty.
Vy ako investor sa ale nemusíte nechať vystaviť výkyvom a namiesto toho sa môžete zamerať na rozdelenie svojich peňazí aj do iných aktív.
Ako diverzifikovať?
Diverzifikáciu si nemusíme predstaviť len ako rozdelenie rizík medzi viaceré druhy investícií, pretože rozdeľovať a znižovať riziko môžeme aj v špecifickom finančnom aktíve.
Na jednej strane môžeme diverzifikovať napríklad tak, že náš majetok rozdelíme do finančných inštrumentov, ako sú akcie, ETF fondy alebo dlhopisy, ale takisto aj do nehnuteľností, či drahých kovov.
Na druhej strane takto môžeme diverzikovať každé jedno naše aktívum. Zmienené akcie napríklad nákupom akcií spoločností rôznych veľkostí, z rôznych odvetví a rôznych geografických oblastí.
Dnes poznáme niekoľko druhov diverzifikácie. Jednak diverzifikáciu medzi hlavné finančné aktíva, potom takisto menovú a úrokovú diverzifikáciu, regionálnu diverzifikáciu, sektorovú diverzifikáciu, veľkostnú diverzifikáciu alebo diverzifikáciu investičných prístupov.
Je dôležité uvedomiť si, že diverzifikácia v konečnom dôsledku nezaručuje zisk bez akejkoľvek straty. Je to v prvom rade stratégia využívaná na vyváženie rizika spojeného s investovaním. Viacerí odborníci tvrdia, že úspešné akciové portfólio pozostáva v ideálnom prípade z 25 až 30 akcií.
Ako sme už spomínali, hlavnou výhodou diverzifikácie je rozloženie rizika jednak na rôzne finančné aktíva a potom aj v rámci jednotlivých aktív. Táto stratégia však môže znamenať aj zníženie možného zisku.
Ako? Znova si pomôžeme jednoduchým príkladom.
Predstavte si, že v rulete vsadíte všetky svoje peniaze na to, že padne číslo tri. Ak padne, vyhráte naozaj pekný balík peňazí. Ak namiesto nej padne číslo sedem, prehráte všetko.
Ak by ste na začiatku vsadili na nepárne čísla, vaša výhra by bola síce menšia, no vyhrali by ste bez ohľadu na to, či by padla trojka alebo sedmička.
Netreba zabúdať ani na koreláciu jednotlivých aktív. Tá predstavuje vývoj vzájomného vzťahu dvoch aktív a vyjadruje sa korelačným koeficientom.
Napríklad, rast akcií spoločnosti Google o 1% v priemere znamená rast indexu S&P 500 o 0,5. Výsledok? Pozitívna korelácia s koeficientom 0,5.
No na druhej strane, dlhopisy v prípade rastu akcií Google o 1% klesajú v priemere o 0,2%. Výsledok? Negatívna korelácia -0,2.
Investujete do viacerých aktív, ktorých vývoj je rôzny a nie sú na sebe závislé. Čo znamená, že niektoré rastú, kým ostatné klesajú. Celkové kolísanie hodnoty vášho portfólia je tým pádom nižšie.
Pozrite sa, ako môže vyzerať ideálne diverzifikované investičné portfólio:
Oprávnená kritika?
Diverzifikácia majetku bola medzi investormi najmä v minulosti kritizovaná z dôvodu nedosahovania maximálnych potenciálnych výnosov.
Časť investorov totiž tvrdí, že ak chcete zarobiť viac, musíte svoje investície koncentrovať do vybraných aktív s najväčším ziskovým potenciálom. Diverzifikované portfólio je podľa nich iba priemerné a vy ako investor sa tak pripravujete o výnosy tých najlepších, stále však získate takzvaný “trhový výnos”
Táto skupina investorov sa snaží tento výnos prekonať, preto si pri investíciách vyberá len zopár akcií s najvyšším potenciálom rastu.
(Spomínate si na Vlka z Wall Street, ako predal akcie vyhlásenej spoločnosti Aerotyne?)
Podľa dostupných informácií však títo investori spravidla nedosahujú ani trhové výnosy. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že ceny aktív sa nedajú s presnosťou predvídať.
Výsledkom tak zostáva nižší výnos pri podstatne vyššom podstúpenom riziku.
Kedy je diverzifikácia majetku prehnaná?
Pozor, nediverzifikujte príliš. Všetkého totiž veľa škodí a v konečnom dôsledku to totiž vôbec nemusí nevyhnutne znamenať zníženie rizika.
Pozrime sa napríklad na podielové fondy. Čím viac ich budete vlastniť, tým viac rastie pravdepodobnosť duplicity a celkového prekrývania vášho investičného portfólia.
Ak ich máte príliš veľa, potom prípadný nadpriemerný výnos niekoľkých z nich bude mať na vaše celkové zhodnotenie len malý vplyv.
Výsledok? Takzvaná divorzifikácia, pojem vytvorený obchodníkom Petrom Lynchom z Wall Street, slúžiaci na pomenovanie negatívnych účinkov nadmernej diverzifikácie.
Ďalšou nevýhodou je množstvo času, ktoré strávite spravovaním takto širokého portfólia. Môžete veľmi jednoducho stratiť prehľad o tom, do čoho a koľko ste vlastne investovali.
Naopak, pri menšom počte správne zvolených investičných produktov môžete efektívnejšie sledovať všetky správy a novinky týkajúce sa ich výkonnosti či zmien.
Bude to znieť ako klišé, no z dlhodobého hľadiska sa ako ideálna ukazuje zlatá stredná cesta.
Zdroje:
1) https://www.finax.eu/sk/blog/diverzifikacia-ako-zarabat-vela-s-minimalnym-rizikom 2) https://capital.com/sk/diverzifikacia-portfolia-definicia
3) https://banky.sk/61044-sk/co-je-to-diverzifikacia-a-preco-je-dolezita/
4) https://www.investopedia.com/investing/importance-diversification/
