Začiatkom leta 2022 sme privítali v Relácii Peniaze generálneho riaditeľa SPP, Richarda Prokypčáka, ktorý nám povedal o aktuálnej situácii s plynom na Slovensku.
Začiatkom roka sme sa stretli a rozprávali sme sa o plyne – že to bude s ním celkom v poriadku. Potom prišla vojna a situácia sa veľmi zmenila. Dnes takmer každodenne nachádzame v médiách informácie o rizikách spojených s cenou plynu, s dodávkami plynu či s platbami za plyn. Čo hrozí slovenským domácnostiam v tejto situácii?
RP: Chcel by som ubezpečiť slovenské domácnosti, že sú mimo ohrozenia, mimo akéhokoľvek rizika. Je to spôsobené tým, že sme v teraz v letnom období. Spoločnosť SPP navtláča zemný plyn do svojich zásobníkov. Môžem potvrdiť, že to navtláčanie je na rekordnej úrovni na túto ročnú dobu. Nikdy sme tak veľa plynu nemali a za iných okolností by sme ho ani tak nenavtláčali ako ho navtláčame teraz. Takisto je tu strategická rezerva v zásobníku v Bojanoviciach, ktorý je napojený na Slovenskú distribučnú sústavu a slúži presne na účel strategickej rezervy pre prípad nejakých mimoriadnych situácií pre slovenské domácnosti. Som presvedčený o tom, že slovenské domácnosti, či už toto leto alebo nadchádzajúcu zimu ustoja bez problémov.
Takže sa v kľude môžeme vrátiť k téme Plánu obnovy. Vy sa chcete zapojiť do výzvy?
Určite áno, lebo je to jedinečná príležitosť, ako sa dostať do tej budúcnosti, keď tá energetika bude vyzerať inak, z pohľadu toho, ako vyzerá energetický mix. Teraz sa ukazuje nateraz významná úloha zemného plynu ako prechodného paliva. Častokrát sa diskutovalo, či právom alebo nie. Ale udalosti dnešných dní jednoznačne potvrdzujú, že ten plyn je, lebo máme obavu, že nebude tým prechodným palivom. Takisto je dôležité ten energetický mix nejakým spôsobom aktualizovať tak, aby lepšie zodpovedal výzvam, ktoré sú pred nami. To je presne priestor aj pre prostriedky z Plánu obnovy.
Bude to znamenať aj viac zelenej energie?
Musím povedať, že súhlasím s názorom viacerých kolegov z biznisu. To pred čím stojíme je obrovská výzva. Ten dopad bude určite o väčšej bezemisnosti energetického mixu. Hovorím o bezemisnosti, pretože určitú nezastupiteľnú úlohu bude mať aj jadrová energetika v celom európskom energetickom priestore.
Je to riešenie v rámci zelenej energie aj dajme tomu výstava bioplynových staníc?
Určite áno, len si treba povedať, že z pohľadu celkovej spotreby zemného plynu, podľa jej dnešnej úrovne, je to len čiastkové riešenie v kontexte toho, kam by sme chceli ako Európa smerovať. Samozrejme, potom už tá úloha bioplynu a biometánových riešení narastá. Nateraz je to vo forme nejakého lokálneho zdroja. Z pohľadu celkového energetického mixu, až sa naplnia tie očakávané energetické úsporné opatrenia na strane vykurovania budov, potom aj tá váha celkom iste narastie.
A čo oblasť vodíka?
Vodík je nové médium, o ktorom sa veľa hovorilo. Je to zatiaľ v tej úvodnej fáze, ale myslím si, že udalosti týchto dní mu dávajú obrovskú príležitosť na to, aby vyplnil túto medzeru a priniesol tú potrebnú dodávku a predvšetkým tú bezpečnosť dodávky plynného riešenia.
Čiže chcete aj Plán obnovy využívať na budovanie, dajme tomu, vodíkových staníc a pod.?
Určite sa budeme uchádzať o všetky prostriedky, ktoré budú k dispozícii. A ako plynári, jednoznačne, budeme dávať najväcší dôraz na plynové riešenia – či už je to ten biometán/bioplyn, alebo vodík.
Nedá mi ešte nevrátiť sa k tomu, čím sme aj začínali, a to je cena energií, dostatok energií na zimu. Zachytili sme ešte v priebehu mesiaca máj, že bývalý premiér sa vyhrážal 300% nárastom cien plynu. Myslíte si, že niečo takéto hrozí alebo si necháme túto otázku na jeseň?
Táto otázka sa bude riešiť, presne ako hovoríte, na jeseň, pretože to je to obdobie, kedy sa určujú nové ceny pre slovenské domácnosti. Nepopierateľne teraz tá cena na trhu vyššia je, avšak pred nami je ešte zhruba polovica toho obdobia, kedy sa bude tá cena tvoriť. A trúfnuť si povedať, aká bude cena v najbližšom období, by bolo príliš odvážne. My vidíme napríklad aj pomerne významný priestor na upokojenie tej cenovej situácie a možno tie ceny ešte aj o niečo klesnú.
Myslíte si, že sa môže na základe aktuálnej situácie ešte meniť Plán obnovy?
Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Je dôležité, aby sme sa na to pozerali podľa toho, kam chceme, aby sa slovenská energetika v nejakom časovom horizonte posunula – ako chceme, aby ten energetický mix vyzeral. A tomuto strategickému rozhodnutiu by sme potom mali podriadiť, akým spôsobom sa budeme uchádzať o a kam budú smerovať prostriedky z Plánu obnovy, aby sme sa k tomu cieľu aj reálne dostali.
Ako vidíte optimálne prerozdelenie nášho energetického potenciálu?
Určite sa tam zvýši váha, resp. ten európsky cieľ, bezemisných energií, nakoľko máme atómové elektrárne a máme rozrobený aj ten ďalší blok v Mochovciach, tak mi nepríde celkom konštruktívne, aby sme teraz úplne zastali a otočili sa smerom k zeleným energiám. Z pohľadu Slovenska by malo byť to naplnenie vhodným mixom zelených riešení – obnoviteľných zdrojov, v kombinácii s bezemisnými vstupmi – či už je to to jadrové palivo (ak sa bavíme o elektrine) alebo biometán či vodík (v plynom skupenstve).
Vedeli by ste to premeniť aj na percentá? Koľko percent z čoho?
Je to veľmi náročné povedať, pretože ten cieľ nie je iba o tom, ako ten energetický mix, ktorý sa bude dodávať, bude vyzerať. Je to aj o tom, že má prísť k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Primárny cieľ, tá primárna strata, ktorá sa generuje, je pri kúrení a vykurovaní budov. Ten cieľ je veľmi ambiciózny. Podľa skúseností, tu je veľký potenciál na zníženie potreby vykurovania celej slovenskej spoločnosti. A to potom predurčí aj to, ako bude vyzerať energetický mix, nakoľko tie budovy, ktoré sa dnes zatepľujú, musia byť v energetickej triede A0, kde sa bez zelenej energie neviete obísť – neviete sa tam dopracovať, nie je to prakticky možné. Čiže bavíme sa o tom, že prakticky z tohto pohľadu asi určite narastie váha toho bezemisného videnia. Napríklad formou lokálneho zdroja priamo v tej príslušnej budove a zabezpečení chýbajúcich dodávok zo siete elektriny. Treba si povedať, že z pohľadu budúcnosti energetiky v európskom priestore, sa tu bavíme predovšetkým o elektrine. A tam sa potom môžeme uchádzať aj o podiel atómovej energie.
